2026-01-09 05:30:00
V súčasnosti môže predsedajúci upozorniť poslanca, že porušuje rokovací poriadok. Ak nedôjde k náprave, môže ho pri druhom upozornení vykázať, podľa súčasných pravidiel však za to hrozí len zníženie platu. „Teraz by to mal už byť celý mesačný plat, to bude ten základný rozdiel,“ vysvetlil Gašpar.
Rovnako by sa mohol meniť maximálny čas, ako dlho môže parlament rokovať o jednom zákone. Bližšie detaily síce nie sú zatiaľ známe, no koalícia tvrdí, že zmeny jej umožnia schváliť veľké množstvo presunutých bodov programu. Nemá však istú väčšinu potrebnú na prijatie zmien v rokovacom poriadku. Poslanci pritom často skracujú rokovanie o návrhoch zákonov už teraz.
Hoci štandardný legislatívny proces trvá niekoľko týždňov, v skrátenom konaní možno zákon odhlasovať za niekoľko hodín. Zrýchlene a bez odbornej diskusie v decembri takto prešiel prílepok k novele Trestného zákona, ktorý mení pravidlá pre spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov.
Opozičné Progresívne Slovensko chce aj tento rok upozorňovať na uberanie práv opozície kontrolovať chod parlamentu.
„Posledné dve rozhodnutia Ústavného súdu ukázali, že naše argumenty nie sú obštrukciou v parlamente, ale je to poukazovanie na vážne problémy, ktoré má koalícia pri prijímaní zákonov. Jediné, čo v tomto postupe vidím, je snaha obmedziť kritiku, nech zákony prejdú rýchlo a bez diskusie, lebo potom aj tí koaliční poslanci sú z toho nervózni a v pozadí odmietajú hlasovať,“ hovorí predsedníčka poslaneckého klubu PS Zuzana Mesterová.
Poslanci presunuli takmer 150 bodov z decembra na ďalšiu schôdzu. Medzi zákonmi, ktorých odhlasovanie koalícia odsunula, sú aj návrhy ministra životného prostredia za SNS Tomáša Tarabu o dotáciách z envirofondu. Zákon ministra investícií Samuela Migaľa o verejnom obstarávaní čaká aj na rozpravu.
Ešte dlhšie sa odsúva vyslovovanie nedôvery šiestim ministrom aj premiérovi Ficovi. Odvolávanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka pritom na prerokovanie čaká už od 4. decembra 2024. V koalícii nie je zhoda na tom, kedy by sa o odvolávaniach malo hlasovať. Predseda klubu SNS Roman Michelko hovorí, že z trojice koaličných strán je proti skorému hlasovaniu momentálne len Smer. „Hlas a SNS majú zhodu, že k odvolávaniu by mohlo prísť začiatkom roka. Jediný, kto to teraz blokuje je Smer,” vysvetlil Michelko.
Poslanci okrem zákonov odsúvajú aj ďalšie povinnosti. V parlamente koncom roka vystúpil predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan, ktorý apeloval na zákonodarcov, aby zvolili kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Miesto po sudkyni Jane Laššákovej, ktorá sa vzdala funkcie v septembri 2023, je neobsadené už viac ako dva roky.
Prečo teda budú poslanci rokovať menej?
Rok 2025 začal parlament takmer trojmesačnými „prázdninami“, počas ktorých nezasadal, pretože koalícii chýbala väčšina.
Rôzne zákony blokovala skupina poslancov okolo Rudolfa Huliaka, ktorý vtedy odišiel z klubu SNS, a neskôr aj poslanci Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš, ktorých vylúčili z Hlasu. Kríza sa skončila, keď sa Huliak stal ministrom športu a Migaľ so Šalitrošom sa z parlamentu presunuli na rezort investícií, Migaľ ako minister a Šalitroš ako jeho štátny tajomník.
Tento rok poslanci plánujú v parlamente stráviť 67 rokovacích dní. V marci by sa schôdza konať nemala. Róbert Puci však tvrdí, že keď parlament nerokuje, neznamená, že poslanci nepracujú. „Neuvedomil som si, že ten pokles (rokovacích dní, pozn. red) je taký. To nie je o tom, že odsedíte 365 dní v parlamente, ale musíte sa venovať aj inej poslaneckej činnosti. Mnohí sú aj primátori a starostovia, musia sa venovať svojim obciam. Poslanci sa musia venovať aj práci v regiónoch, musia pripravovať svoje návrhy, chodiť po ministerstvách,“ tvrdí.
Na jeseň sa budú konať samosprávne voľby. Keďže viacerí poslanci sú aktívni v komunálnej politike, rozvrh rokovaní zohľadní nadchádzajúcu predvolebnú kampaň. „Takisto sa bralo do úvahy aj to, že v budúcom roku sú komunálne voľby. Program schôdzí sa musel prispôsobiť aj tomu,“ povedal Puci v októbri pre Aktuality.sk.
Ako parlament rokoval v 2025
Zdroj: Aktuality
„Je tam vždy letná prestávka a ministerstvá nemajú toľko legislatívy,” vysvetľuje menej naplánovaných rokovacích dní jeden z predsedov koaličných poslaneckých klubov Roman Michelko zo SNS.
Legislatívu, ktorú po dohode na koaličnej rade predložia ministri, však podľa Michelka stihnú schváliť aj počas kratšieho rokovania. „Už dnes 90 percent zákonov, ktoré prejdú, sú od ministrov. Zvyšok sú poslanecké návrhy, tie sú nepodstatné a opozičné zákony neprechádzajú,” dodal Michelko.
Koaličná rada tento rok ešte nezasadala. Smer, Hlas a SNS nerokovali od polovice decembra. „Majú medzi sebou tak veľa konfliktov, že sa snažia eliminovať každú príležitosť, kedy by mohol vzniknúť rozpor v koalícii,“ reaguje na nižší plánovaný počet rokovacích dní parlamentu predsedníčka poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Zuzana Mesterová.