2026-01-22 10:00:00
Grónsko nie je detail či epizóda
Spoločné vyhlásenie Európskej rady k Grónsku teda nie je nejaká technická poznámka pod čiarou. Je to zásadné politické stanovisko EÚ k princípu, že hranice sa nemenia tlakom veľmocí. Ak sa Robert Fico rozhodne prijať Szíjjártóovu logiku a vyhlásenie nepodporí – otvorene alebo mlčky – vyšle tým jasný signál, že Slovensko sa vymaňuje z hlavného prúdu európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Nejde len o signál pre orgány EÚ a jej členské štáty. Ide aj o odkaz pre Varšavu, Prahu, Kyjev, našich susedov, ako sa staviame k ochrane právoplatných hraníc, ale aj o signál pre Washington, Moskvu a Budapešť, ktoré majú na revízii hraníc záujem, že Slovensko je povoľné.
Pre Slovenskú republiku je tento moment kľúčový aj z iného dôvodu. Od postoja Roberta Fica bude závisieť, či si udrží aspoň pootvorené dvere k účasti v koalícii ochotných – teda v neformálnom kruhu štátov, ktoré sú pripravené konať spoločne v oblasti bezpečnosti a geopolitickej stability aj nad rámec minimálneho konsenzu v EÚ.
Rozbíjanie jednoty EÚ po boku Viktora Orbána vo vzťahu k ruskej agresii a pomoci brániacej sa Ukrajine v mene „suverénnej zahraničnej politiky na všetky strany“, ako aj brýzganie na adresu predstaviteľov EÚ a jej členských štátov, že sú vojnoví štváči, nadbiehanie Vladimirovi Putinovi a ohováranie EÚ pred jej nepriateľmi, už vyprovokovalo viacero varovaní na adresu oboch premiérov, že konajú proti bezpečnostným záujmom spoločenstva, ktorého sú členmi.
Nejde len hypotetické úvahy. Najnovšie europoslanec Dennis Radtke z nemeckej CDU, strany kancelára Friedricha Merza, už otvorene vyzval na budovanie novej európskej bezpečnostnej architektúry bez Roberta Fica a Viktora Orbána, ak budú blokovať spoločné postoje v kľúčových bezpečnostných otázkach.
Ide o varovanie, že Európa je čoraz pripravenejšia obchádzať tých, ktorí ju brzdia v prípravách na nové usporiadanie medzinárodných vzťahov. Postoj slovenského premiéra na dnešnej Európskej rade tak bude mať priamy vplyv na priebeh a výsledky pripravovanej návštevy nemeckého kancelára v Bratislave.
Berlín bude veľmi pozorne sledovať, či Slovensko zostáva predvídateľným partnerom v otázkach európskej bezpečnosti, alebo sa zaradí medzi krajiny, s ktorými sa síce ešte hovorí, ale už sa nimi nepočíta pri strategických rozhodnutiach. Predseda vlády môže zvoliť taktiku ticha, zdržania sa či sporov o formulácie. Výsledok však bude čitateľný.
Buď sa Slovensko prihlási k spoločnému postoju EÚ v zásadnej otázke obrany suverenity Grónska pri rozhodovaní, kam chce patriť, alebo prijme Szíjjártóovu logiku „bilaterálnej záležitosti, ktorá nepatrí na pôdu EÚ“ – a tým sa vedome definitívne vzdá miesta pri stole s viac ako tridsiatimi účastníkmi „koalície ochotných“, pri ktorom sa rozhoduje o budúcej podobe bezpečnosti Európy.
Ocitlo by sa tak v šedej zóne. Medzi na jednej strane nanovo sa organizujúcou Európou, ktorá sa ocitla pod tlakom zásadnej zmeny americkej politiky, a na druhej strane agresívnym imperialistickým Ruskom, ktorého minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dáva opakovane najavo, že chce Slovenskú republiku vidieť v ruskej sfére vplyvu.
Grónsko je testom, či európska a zahraničná politika vlády obhajuje strategické existenčné národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, ktorá si nedávno pripomenula 33 rokov svojej samostatnosti.
