2026-03-01 04:00:00
Americké finančné trhy v posledných rokoch ustáli vojny, infláciu aj bankové otrasy bez väčšej paniky. Tentoraz však stačil jediný analytický text publikovaný online a akcie viacerých veľkých firiem začali padať.
Analytická spoločnosť Citrini Research zverejnila scenár budúcnosti, v ktorom umelá inteligencia zásadne mení fungovanie ekonomiky. Nešlo pritom o vedeckú štúdiu ani oficiálnu prognózu, ale o úvahu publikovanú na platforme Substack, kde analytici a odborníci píšu vlastné komentáre priamo pre čitateľov.
Ako upozornil britský denník The Guardian, autori sami zdôraznili, že ide len o „scenár, nie predpoveď“. Investorov to však aj tak znervóznilo.
Akcie spoločností ako Uber, Mastercard či American Express po jeho rozšírení stratili niekoľko percent hodnoty. Stála za tým otázka – čo ak umelá inteligencia nezačne ekonomiku len zrýchľovať, ale ju postupne rozloží?
Podľa Citrini Research by autonómni AI agenti mohli odstrániť veľkú časť dnešných sprostredkovateľov. Digitálny asistent by za človeka vyhľadával najlacnejšie služby, vybavoval nákupy či platby a obchádzal aplikácie a platformy, ktoré dnes zarábajú na províziách. Stroj totiž nemá lojalitu k značke, zaujíma ho len najefektívnejšie riešenie.
Najväčší problém však scenár vidí na trhu práce. Technológie doteraz síce rušili pracovné miesta, no zároveň vytvárali nové. AI môže byť podľa autorov prvá, ktorá nahrádza práve tie profesie, do ktorých sa ľudia zvyčajne presúvali — kancelársku, analytickú či kreatívnu prácu. Menej pracovných miest znamená nižšie príjmy, slabšiu spotrebu a firmy, ktoré namiesto ľudí investujú ešte viac do automatizácie. Vzniká tak „spätná väzba bez brzdy“.
Scenár však ide ešte ďalej. Pokles príjmov môže zasiahnuť úvery aj hypotéky, pretože mnohí ľudia si podľa autorov požičiavali „proti budúcnosti, ktorej už nemusia veriť“. Paradoxne by pritom AI firmy ďalej rástli a ekonomika by na papieri vyzerala zdravo, hoci bežné domácnosti by chudobneli.
Ako píše The Guardian, je pozoruhodné, že trhy rozhýbal práve takýto myšlienkový experiment. Nie preto, že by mu investori úplne verili, ale preto, že prvýkrát opisuje možnosť, že technologický pokrok nemusí automaticky znamenať viac práce a vyšší blahobyt.